MUŽ S MASKOU

            Do vyberanej spoločnosti najváženejších mužov v meste vtrhne muž s maskou na tvári. Voči prítomným je drzý a arogantný. Nik si s jeho správaním nevie poradiť. „Viete, kto som? Voči komu si toto dovoľujete?“ pýtajú sa prítomní muži, ktorých zosmiešňuje a uráža, mysliac si, že ak dajú najavo svoje vážené postavenie, týmto skrotia jeho spôsoby. No on sa ešte viac smeje a ešte viac si dovoľuje. Nakoniec, s príchodom policajtov, masku z tváre zosníme a s rehotom sa zvalí do kresla. Dojem, ktorý vyvolal, je neobyčajný. Predstavitelia mestskej smotánky zblednú, pozerajú po sebe, škrabú sa za uchom. Uvedomia si, že urobili poriadnu hlúposť.
            Vo výtržníkovi spoznali miestneho milionára, čestného občana mesta, ktorý bol známy svojimi škandálmi, ale aj dobročinnosťou. Akoby ho nepoznali? Veď bol aj ich sponzorom! Poriadna mrzutosť!
            Atmosféra v spoločnosti týmto poznaním zamrzne, no ten človiečik sa baví ďalej. A keď sa opije do nemoty, ochotne mu zavolajú koč. Dvíhajú ho, keď spadne a pomáhajú mu nastúpiť. „Takto nás ošialiť! Celú spoločnosť! To môže iba umelec, vzácny talent!“ hovorí riaditeľ banky, keď sa mu nakoniec podarí usadiť ho do koča. „Takto som sa dlho nezasmial! Úžasný humor! Taký môže mať iba inteligent!“ povie ďalší. A iný skonštatuje: „Podal mi ruku na rozlúčku. Dobre je. Nehnevá sa. Celý život budem spomínať na tento nezabudnuteľný večer.“

(ČECHOV, A.P., 1953. Poviedky I. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953.) str. 66